Život ľudí na ulici

Bezdomovec – aké jednoduché slovo, možno hodné opovrhnutia, možno hodné zamyslenia sa a možno hodné ochrany.

Blíži sa čas Vianoc, kedy sa človek stáva človekom, zrazu zmäknú tvrdé uponáhľané črty tváre, zrazu srdce napĺňa radosť. V tomto období chce byť každý človek človekom.

A dennodenne sme svedkami stretnutí s nimi, vo víre našich životov, ľudí bez domova, ľudí na ulici.

Dňa 06. 12. 2019, v deň sv. Mikuláša, sa žiaci I.BP triedy spolu s Mgr. Sikorovou a Ing. Čelkovou zúčastnili takého „ľudského Mikuláša“. Na začiatku sme boli privítaní charizmatickým riaditeľom Mgr. Petrom Birčákom, ktorý svoju ťažkú prácu miluje celým svojím srdcom. Pôvodne začal pracovať v Diecéznej charite v Žiline po ukončení aktívnej práce učiteľa. Vtedy si myslel, že to bude len na chvíľu, z chvíle sa však stalo desaťročie. Sám hovorí, že je to ťažká práca, ktorá sa nedá robiť dlho, ale on sám je príkladom obetavosti a lásky, kde čas nehrá žiadnu úlohu.

Študenti našej školy doniesli veci na oblečenie, prikrývky, ponožky… Za odmenu mali možnosť vidieť šatník pre ľudí na ulici, ubytovňu a spanie. V čase obeda pomáhali pri výdaji stravy.Pre mnohých z nich to bol veľmi silný zážitok, nakoľko vôňa človečiny sa miešala s vôňou dezinfekcie. Každý z ulice musel podstúpiť kontrolu dychu, či sú spôsobilí na spoločný obed. Obed sa začína vždy krátkou modlitbou a utíšením. Ak by mal niekto pocit, že v Diecéznej charite Žilina neplatia pravidlá, mýlil by sa. V čase od 7.15 h do 9.00 h  prichádza na rad hygiena, príjem šatstva na pranie, poskytnutie prvotného sociálneho poradenstva. Od 11.45 do 12.15 h sa vydáva obed. 12.15 h – 14.00 h je čas kúpania, holenia a vyberania pošty. Noclaháreň začína fungovať od 19.00 h do 6.30 h, ubytovanie je v čase od 19.00 h do 19.30 h.

Všetky poskytované služby sú spoplatnené – je to preto, aby sa ich klienti naučili finančnej gramotnosti, že v živote nie je nič zadarmo a za všetko je určený symbolický poplatok.

Najsilnejší emotívny zážitok bol, keď „ujo z ulice“ vybral v deň sv. Mikuláša za hrsť cukríkov a daroval ich našim študentom. Sám je na ulici, ale jeho srdce je veľké, sám má málo, ale ostáva človekom.

Mnohí naši žiaci berú všetko ako samozrejmosť: rodičov, dom, byt, jedlo, mobil, tablet, oblečenie, spanie. Neuvedomujú si, že nie každý má také šťastie, niekedy je to vlastnou vinou, inokedy zhodou okolností či rodinnej situácie. A ak má pocit, že sa mu to nemôže stať, mýli sa.

Pamätajte, ľudí, ktorých stretávate bez strechy nad hlavou je veľa, spomeňte si, že za každým z nich je jeden ľudský osud.

Základom prežitia je vzdelanie a práca… Čo Vy na to?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

CAPTCHA Antiboot<br><small>Odpovedajte číslom, nie slovom</small> *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.