Divadelné predstavenia – Palárikova Raková

27. 04. 2022 sa študenti II. AP zúčastnili podujatia Palárikova Raková. Išlo o 54. ročník celoslovenskej prehliadky ochotníckych divadiel. Kysucký sviatok divadla sa niesol v duchu 200. výročia narodenia Jána Palárika a ponúkal mimoriadne bohatý program. Pozreli si hru DON KYCHOT – interaktívne predstavenie pre dospelých inšpirované známym románom v podaní Potulného divadla J+T z Medzibrodu.

Kto by nepoznal večný príbeh Dona Quijota… Každý z nás aspoň raz v živote zažil nezmyselný boj s veternými mlynmi. A má v dnešnej dobe zmysel bojovať s veternými mlynmi? Veršovaná hra, plná komických situácií, sa nadľahčene dotýka aktuálnych problémov súčasnosti. Na pozadí prekvapivých momentov sa odkrývajú vážne otázky, nad ktorými je možné premýšľať. Hra prináša dobrú zábavu, vtipné a zmysluplné dialógy, je sprevádzaná zaujímavými piesňami.

28. 04. 2022 študenti II. AP, III. AP a III. BP navštívili Mestské divadlo v Žiline, aby si pozreli divadelné predstavenie ANNA KARENINA – originálne spracovanie jedného z najznámejších románov L. N. Tolstého, tragický kolotoč vzťahov rútiaci sa za hľadaním lásky a životného šťastia. Anna túžiaca po láske uteká z nenaplneného manželstva do náručia Vronského. Zo silného opojenia vášňou čoskoro vytriezvie a začne ju prenasledovať bolesť. Okrem príbehu Anny sa rozohrávajú i príbehy ďalších dvojíc: Dáša a Štefan, Kitty a Levin.

Dramatik Armin Petras poukazuje vo svojej súčasnej adaptácii románu na tragédiu všetkých vzťahov. Urobil viacero výrazných zmien. Rozhodol sa vytvoriť verziu, zredukovanú na sedem hlavných postáv, presunul dej príbehu z 19. storočia do súčasnosti. Veľmi dobre dokázal rozpoznať z čoho vychádza nadčasovosť Tolstého románu. Spoločenské konvencie sa zmenia zakaždým so zmenou doby. Zotrvajú ľudské túžby, neodbytné vášne a hlavne svedomie, ktoré sa musí rozhodnúť.

Priestorové riešenie inscenácie vytvoril scénograf Juraj Kuchárek. Tvorí ho štylizovaný javiskový priestor fragmentu priečelia vlakovej stanice Moskovská v Petrohrade. „Stanica, ktorá tu je ako symbol cesty, príchodov, odchodov, prestupnej stanice, miesta, kde všetko začína a tragicky končí. … Monológy postáv stojacich na mieste, na šikmej ploche, teda neustále balansujúcich na neistej pôde vzťahu, ale aj materiálnej zabezpečenosti. … Vlaková stanica ako metafora života a snaženia nájsť si tú správnu cestu.“ (Režisér Marián Amsler)

Divadelné predstavenia poskytli mnoho námetov na premýšľanie a silný umelecký zážitok.          

Mgr. M. Ujháziová, Mgr. Ľ. Jurašíková