Aj hlas študentov môže meniť dejiny (PREVaPRIM)

Čo pre nás znamená sloboda a prečo má zmysel vyjadriť svoj názor? Aj tieto otázky sprevádzali podujatie, ktorým sme si 16. novembra 2026 na našej škole pripomenuli Medzinárodný deň študentstva a Deň boja za slobodu a demokraciu.

Naším hosťom bol pán Ragač z Ústavu pamäti národa, ktorý žiakom priblížil život v Československu pred rokom 1989. Rozprával o fungovaní totalitného režimu, obmedzovaní slobody a podmienkach, v ktorých ľudia študovali, pracovali a žili. Beseda vytvorila priestor zamyslieť sa nad možnosťami, ktoré dnes často vnímame ako samozrejmosť – slobodne hovoriť, študovať, cestovať či vyjadriť nesúhlas.

Dôležitou témou bola sila študentského hlasu. Práve študenti zohrali kľúčovú úlohu v novembrových udalostiach roku 1989. Ich odvaha a odhodlanie pomohli spustiť nenásilné spoločenské zmeny, ktoré viedli k pádu komunistického režimu.

Diskusia sa dotkla aj súčasnosti. Jeden z našich žiakov položil otázku: „Myslíte si, že sa opäť vraciame k totalitnému režimu? Keď v Európe zatvárajú ľudí do väzníc za komentáre, keď v europarlamente prešiel zákon o sledovaní správ aj napriek tomu že nemal dostatok hlasov a keď sa chystá digitálne euro vďaka ktorému budú môcť nepohodlným ľuďom zmrazovať účty a peniaze.““ Svoju obavu spojil s informáciami o trestaní internetových komentárov v Európe, možnom sledovaní súkromných správ a pripravovanom digitálnom eure. Otvoril tak témy slobody prejavu, ochrany súkromia a hraníc štátnej moci.

„Podľa mňa je správne pýtať sa, či sa naša sloboda neobmedzuje. Tieto príklady však samy osebe ešte nedokazujú návrat totality.

Pri trestaní komentárov treba rozlišovať medzi kritikou a vyhrážkami a skúmať primeranosť trestu. Pri sledovaní správ potrebujeme poznať presné pravidlá aj výsledky hlasovania. A pri digitálnom eure treba odlíšiť obavy zo zneužitia od toho, čo sa skutočne navrhuje.

Politikom by sme nemali slepo veriť, ale rovnako by sme mali preverovať tvrdenia na internete. Pre mňa je rozhodujúce, či môžeme slobodne kritizovať moc, či fungujú nezávislé súdy a médiá a či môžeme vládu vymeniť vo voľbách. Ak sa tieto možnosti oslabujú, treba sa ozvať.“

Aj takéto otázky majú vo vzdelávaní svoje miesto. Ukazujú, aké dôležité je vytvárať priestor na otvorenú diskusiu a zároveň viesť mladých ľudí k overovaniu zdrojov, rozlišovaniu medzi faktmi, názormi a obavami a k vecnému porovnávaniu minulosti so súčasnosťou. Slobodná diskusia si vyžaduje odvahu pýtať sa aj ochotu kriticky preskúmať informácie, z ktorých vychádzame.

Na besedu nadviazala spomienková aktivita pri pamätníku, kde žiaci položili veniec a zapálili sviečku. Symbolickým gestom sme si uctili odvahu tých, ktorí sa postavili proti neslobode a zasadzovali sa za demokratickú budúcnosť.

Ďakujeme pánovi Ragačovi a Ústavu pamäti národa za podnetné stretnutie a priblíženie dôležitej kapitoly našich dejín. Jej odkaz zostáva aktuálny aj pre dnešných študentov: váš hlas má význam a sloboda si zaslúži našu pozornosť aj zodpovednosť!

Mgr. Erika Grigová