Martin, mesto histórie

Minulosť i súčasnosť priviedli žiakov z tried I.BM a I.BP do Martina.  V  týchto dňoch si pripomíname jeden z najvýznamnejších dní v dejinách nášho národa – vznik prvej ČSR a  vyhlásenie Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenský národ na princípe samourčovacieho práva národov 30. októbra 1918 prihlásil ku spoločnému štátu Čechov a Slovákov.

12.10.2018 pri tejto príležitosti mali žiaci spolu s pedagógmi, Mgr. O.Černekovou a Mgr. Z. Majchrákovou, možnosť vidieť unikátne dielo – Gajdošove valašky – 100 rokov v dobrom i zlom, ktoré bude  v Martine vystavené iba niekoľko dní  a potom umiestnené v  Bratislave.  Socha je inštalovaná pred budovou Slovenskej sporiteľne, symbolicky na mieste, kde bola podpísaná Martinská deklarácia. Vystavená socha, ktorej autorom je akademický maliar Ladislav Gajdoš,  sa skladá z dvoch častí – nosného podstavca a valašiek. Do nosného podstavca sú osadené tri valašky s ľudským úsmevným profilom – valašky ako symbol určitej sily a nepoddajnosti človeka vyjadrujú stálu potrebu pamätať si najmä to podstatné z dejín a histórie. Túto udalosť pripomína aj  Pamätná tabuľa  Martinskej deklarácie umiestnená na budove bývalej Tatra banky.

Záujem o minulosť našich predkov  priviedol žiakov i do Etnografického múzea SNM v Martine.  Expozície im umožnili spoznať historické pramene rôzneho charakteru, a tým si upevnili svoje vedomosti, ktoré získali na hodinách dejepisu a literatúry. Zaujala ich tradičná kultúra Slovenska, zoznámili sa s archeologickými  nálezmi od príchodu Slovanov na územie Slovenska, Veľkej Moravy,  ranofeudálneho uhorského štátu, stredovekých miest, cechov  koncom 18. a prvej polovice 19. storočia. Diskutovali o ťažkom živote našich predkov, zamestnaniach v minulosti, domácej výrobe. Zistili, ako človek bol v minulosti úzko spätý s prírodou. Obdivovali úžitkové a umelecké predmety z dreva, prútia, slamy, trstiny, hliny, kovov, skla a kameňa. Oboznámili sa s najosobitnejším fenoménom slovenskej kultúry, odevom. Pri prehliadke zaujímavých expozícií  si uvedomili  význam kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.  Muzeálne predmety boli  doplnené veľkoplošnými fotografiami – prácami významných fotografov, predovšetkým Karola Plicku a Pavla Socháňa a ukážkami ľudovej slovesnosti, v ktorých naši predkovia vyjadrili svoje životné skúsenosti a svoj pohľad na život.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

CAPTCHA Antiboot<br><small>Odpovedajte číslom, nie slovom</small> *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.